Rozhovor s pani učiteľkou Mgr. Magdalénou Bardelčíkovou

"Ak si každý žiak odnesie čo i len kúsok lásky k hudbe a umeniu, potom má táto práca zmysel."

...

Aké boli tvoje začiatky, ako si sa dostala k hudbe?

Momentov, ktoré ma doviedli k hudbe a všeobecne k umeniu bolo viac. Starý otec maľoval, čiastočne sa tým živil. V detstve viselo okolo mňa veľa jeho obrazov, ktoré som obdivovala. Tento talent som však nezdedila, no lásku k umeniu áno. Stará mama sa venovala spievaniu. Naučila nás veľa pesničiek a každý deň s nami vnúčatami spievala, muzicírovala a recitovala. Z jej rozprávania viem, že v mladosti vystupovala najmä ako sólová speváčka pod vedením Jozefa Rosinského (nitriansky hudobný skladateľ a regenschori). Neskôr spievala v chrámových zboroch. Raz ma zobrala na skúšku, ktorá bola na chóruse v kostole. Tam mi padol zrak na organ, z ktorého som nevedela odtrhnúť oči. Počas celej speváckej skúšky som si predstavovala ako za ním sedím, stláčam klávesy a pedále. Myslím, že to bol jeden z momentov, v ktorom sa zrodila moja túžba hrať na klavíri.

Kto bol tvojím prvým učiteľom? Spomínaš si na svoje prvé hodiny?

V prípravke ma učila pani učiteľka Lieskovská. Dokonca si spomínam na úplne prvú hodinu, na ktorej som mala pohľadať na klavíri vtáčika a medveďa. Samozrejme prostredníctvom výšky tónov, ktoré mi ich pripomínali. Do prvého ročníka si ma zobrala pani učiteľka Miklášová, u ktorej som absolvovala I. aj II. cyklus ĽŠU v Nitre.

Pamätáš si na svoj prvý hudobný nástroj?

Prvý rok štúdia som nemala žiadny nástroj. Cvičila som prstami na papierovej klaviatúre, takže môj prvý  “hudobný nástroj” si vyžadoval značnú mieru fantázie :-). O to silnejšia bola túžba po ozajstnom klavíri. Taký som vždy obdivovala v obchode. Bol drahý, rodičia mi ho nemohli kúpiť. Nakoniec prišla ponuka od pani učiteľky, že nám predá na splátky ten svoj. Išla si kupovať nový. Nikdy nezabudnem na deň, keď som prišla zo školy domov a v izbe som uvidela stáť klavír. Hrala som na ňom do večera. Mám ho dodnes a sprevádza ma celým životom.

Na aké hudobné nástroje si skúšala hrať?

Ako obligátny hudobný nástroj som vyskúšala sopránovú a altovú zobcovú flautu. Spievala som v speváckych zboroch a chodila som na hodiny sólového spevu. Na istý čas sme mali požičané husličky, no bez sláčika, tak som len vybrnkávala rôzne pesničky. Neskôr mi ho mama kúpila, no radosť netrvala dlho, husličky sme museli vrátiť a ostal iba sláčik, ktorý visel roky nad klavírom ako dekorácia.

Čo ťa na hudbe najviac oslovilo? Prečo si sa rozhodla venovať naplno práve umeniu?

Hudba ma očarila. Odkedy som začala hrať na klavíri, bola pre mňa únikom z reálneho sveta. Prostriedkom na vyjadrenie emócií a nálad. Keď som niečo prežívala, stačilo sadnúť za klavír a hrať. Robím to dodnes. Buď hudbu počúvam alebo sa zatvorím v izbe a hrám. Je fascinujúce, že prostredníctvom hudby môžete snívať, vyjadriť radosť či hnev, nechať sa unášať tóninami, charakterom skladieb, či improvizovať. Hudba dáva priestor realizovať všetko, čo je vo vašich predstavách, vo vašom vnútri  a práve to ma priviedlo hudbu študovať a nechať sa ňou sprevádzať aj vo svojom povolaní a živote.

Aké silné stránky musí mať začínajúci hudobník, aby sa z neho stal profesionál?

Určite vytrvalosť, no najmä ho to musí baviť. Ak vás niečo naozaj baví, nemáte problém venovať sa tomu koľko treba.

Ako dlho sa venuješ pedagogickej činnosti? Aké predmety vyučuješ?

Pedagogickej činnosti sa venujem viac ako 20 rokov. Prvých desať rokov som učila v našich špecializovaných triedach pre talentované deti, ktoré boli zriadené na ZŠ Lachova v Petržalke. Mojimi vyučovacími predmetmi boli Dejiny hudby a Intonácia a v rámci popoludňajšieho vyučovania Hudobná náuka a Klavír, ktoré vyučujem aj v súčasnosti.

Čo ťa na učení najviac baví a čo ťa motivuje v učení pokračovať?

Každý žiak je osobnosť. Je jedinečný, inklinuje k inému žánru hudby, má rôzne danosti, aj iné tempo napredovania. Baví ma objavovať krok po krôčiku, čo v deťoch je. Pomáhať im dostať to von a sledovať ich rast. Mojou motiváciou je zvedavosť, ako sa budú deti formovať, ktorým smerom sa uberú, ako sa vyhrania, nakoľko sa stane oblasť hudby prioritou v ich ďalšom živote a ako ich ovplyvní. S viacerými bývalými žiakmi som aj dnes v kontakte. Stretávame sa už ako priatelia a je skvelé počuť, že tie chvíle strávené na ZUŠ boli pre nich obohacujúce a mali zmysel. Hoci niektorí vyštudovali právo, medicínu, či ekonomický smer, aj dnes si sadnú za nástroj a zahrajú si. Taktiež by chceli viesť k hudbe a umeniu svoje deti, keďže mnohí sú už rodičmi. Ak si každý žiak odnesie čo i len kúsok lásky k hudbe a umeniu, potom má táto práca zmysel.

Často počúvame, že dnešné deti sú iné... aký je tvoj pohľad na súčasnú generáciu detí a teenagerov?

Nemyslím si, že dnešné deti sú iné. Je to len zaužívaná fráza, ktorú často počúvame. Majú rovnaké potreby a túžby ako sme mali aj my, dokonca rovnako vyvádzajú :-). Skôr doba je iná. Priaznivejšia, dostupnejšia k rôznym formám vzdelávania, ale aj nároky v nej paralelne stúpajú.

Akým spôsobom ovplyvňuje internetová doba hudobné vzdelávanie?

Podľa môjho vnímania je internet užitočným nástrojom v procese hudobného vzdelávania. Je zdrojom informácií o interpretoch, skladateľoch, dejinách hudby, ponúka možnosť vypočuť si takmer akúkoľvek skladbu, či interpretáciu. Živé prenosy nám zase umožňujú byť súčasťou kultúrnych podujatí kdekoľvek vo svete.  Internet núka prístup k nespočetnému množstvu notových materiálov, odborných článkov, publikácií a prednášok. Výzvou dnešnej doby je vybrať si správne a neutopiť sa v záplave informácií.

Akým iným aktivitám, koníčkom sa venuješ vo voľnom čase?

Ak to nie je hudba, mám rada turistiku, prechádzky v prírode, bicyklujem, čítam a rada pečiem. Kedysi bolo mojím snom otvoriť si vlastnú maličkú cukráreň, v ktorej by som sama piekla.

Ak by si nebola hudobníčka, čomu by si sa venovala?

Možno by som sa venovala psychológii. Najčastejšie čítam knihy z oblasti psychológie a sociológie. V istom časovom období som veľmi túžila stať sa archeologičkou, aj svoju SOČ som venovala téme o Etruskoch a ako brigádnička som pomáhala pri archeologických vykopávkach. Takže psychológia alebo archeológia by boli asi moja ďalšia voľba.

Venujú sa tvoje deti hudbe?

Áno. Dcéra sa venovala 5 rokov spoločenským tancom a neskôr aj modernému tancu. Popritom sa zaujímala trošku o klavír a gitaru, ako samouk hrá na ukulele a momentálne sa venuje sólovému spevu.

_{Ďakujeme pani učiteľke Mgr. Magdaléne Bardelčíkovej za rozhovor.} 

_{Otázky pripravila MgA. Ivana Záhorová Rovňáková}